Lingua Latina

V súčasnosti sa latinčina označuje ako mŕtvy jazyk, pretože sa ňou nikto nedorozumieva a pre nikoho nie je materinským jazykom. Štúdium latinčiny však môže byť veľmi zaujímavé.

Latinské výrazy sú vzhľadom na jej historický význam v cirkevnej a vzdelanostnej oblasti stále základom terminológií mnohých odborov. Ide napríklad o medicínu, teológiu, filozofiu, hudbu, právo a históriu. A to nehovoríme o význame latinčiny pre štúdium samotného vývoja jazykov.

Mnohé cudzia slová a internacionalizmy v slovenčine a v iných jazykoch majú svoj vznik práve v latinskom jazyku. Latinčina nám môže prezradiť pôvod a význam týchto slov. Veľa cudzích jazykov je viac (románske jazyky) alebo menej (napríklad angličtina) založených na latinčine. Štúdium latinčiny nám pomôže pochopiť gramatické súvislosti a takisto prezradí veľa zaujímavostí o slovách v danom jazyku.

A práve súvislosti s dnešnými jazykmi by som chcel vyzdvihnúť v tejto práci.

História

Latinský jazyk (Lingua Latina) patrí do indoeurópskej skupiny jazykov. Latinsky hovorili Latinovia, obyvatelia oblasti Latia (dnes Lazio) v strednom Taliansku. Jedným z kmeňov obývajúcich oblasť Latia boli Rimania. Vytvorili mocnú Rímsku ríšu (Imperium Romanum) a tým rozšírili pôsobnosť latinského jazyka.

Latinčina prežila pád Rímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu.

V stredoveku bola Latinčina medzinárodným dorozumievacím jazykom (v rámci európskej civilizácie). Používali ju vzdelanci a bola úradným jazykom katolíckej cirkvi. Všetky vedecké a inak významné diela sa v Európe až do polovice 19. storočia písali po Latinsky. [1]

Vývoj jazyka

Najstaršie latinské pamiatky máme už zo 6. storočia pred našim letopočtom, ale jazyk získal svoju ustálenosť až v klasickom období na prelome letopočtu. Toto obdobie reprezentujú Cicero, Caesar, Horatius a Virgilius. Latinčina bola neskôr do veľkej miery obohatená cirkevnými spisovateľmi.

Popri kultivovanej latinčine existovala aj ľudová latinčina (Vulgare Latinum, Sermo Vulgaris# alebo tzv. Vulgata), ktorou sa bežne hovorilo. Gramaticky bolo jednoduchšia, foneticky nejednotná a bola pod silným vplyvom jednotlivých národných jazykov v provinciách Rímskej ríše.

Latinčina sa v rímskych provinciách stala základom súčasných románskych jazykov – francúzštiny, taliančiny, španielčiny, portugalštiny, katalánčiny, rumunštiny a rétorománčiny. Týmito jazykmi dnes hovorí viac ako 600 miliónov ľudí [2]. Vývoj jazyka ukazujú nasledujúce texty:

  • Latine antiqua. Per Dei amorem et per christiani populi et nostram communem salutem, ab hac die, quantum Deus scire et posse mihi dat, servabo hunc meum fratrem Carolum, et ope mea et in quacumque re, ut quilibet fratrem suum servare iure debet, dummodo mihi idem faciat, et cum Lothario nullam umquam pactionem faciam, quae mea voluntate huic meo fratri Carolo damno sit.
  • Sermo vurgalis. Pro Deu(m) amore(m) et pro christianu(m) populu(m) et nostro commune(m) salvamentu(m), de istu(m) die(m) in ab ante, in quantu(m) Deus sapere et potere mihi dat, sic salvare(h)a(b)eo ecc’istu(m) meum fratre(m) Carolu(m), et in aiuta et in cata-una causa, sic quomo(do) (h)omo per directu(m) suum fratre(m) saluare debet, in (h)oc quo illoe mi(hi) alteru(m) sic faciat, et apu(d) Lothar(m) nullu(m) placitu(m) nunquam prendere(h)a(b)eo quod meum volu(m) ecc’istu(m) meu(m) fratre(m) Carolu(m) in damno sit.
  • Lingua Francogallica. Pro Deo amur et pro christian poblo et nostro commun salvament, d’ist di in avant, in quant Deus savir et podir me dunat, si salvarai eo cist meon fradre Karlo et in ajudha et in cadhuna cosa, si cum om per dreit son fradra salvar dift, in o quid il me altresi fazet, et ab Ludher nul plaid numquam prindrai, qui, meon vol, cist meon fradre Karle in damno sit.

[3]

Abeceda

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

Abecedu Rimania pravdepodobne prebrali prostredníctvom Etruskov od Grékov. V dobách Rímskej ríše mala 23 písmen. Písmená X, Y, Z a K naznačujú slovo cudzieho pôvodu. Poznali len veľké písmená (majuskula). Naše písmeno U písali ako V a písmeno J ako I. Príkladom je nápis na štíte budovy divadla v Trenčíne.

ISTHANC AEDEM THALIAE POSVIT SENATVS AC POPVLVS TYRNAVIENSIS
(Tento stánok Tálie vybudovala mestská rada a taktiež trnavský ľud)

Gramatika

Účelom tejto kapitoly nie je vysvetľovať latinskú gramatiku, čo by zabralo celú knihu (a vyždaovalo múdrejšieho autora). Cieľom tejto kapitoly je ukázať, ako vyzerá štúdium latinskej gramatiky, aby mohol čitateľ posúdiť jeho zložitosť a taktiež poukázať na podobnosť gramatických pravidiel so slovenčinou alebo inými jazykmi.
Skloňovanie

V latinčine existuje 5 spôsobov skloňovania (deklinácií). V každej deklinácii môže byť viac vzorov. Latinské skloňovanie je porovnateľne zložité ako skloňovanie v slovenčine.

Vzor: servus, servi, m - sluha, otrok

			Singularis		Pluralis
Nominativus		servus			servi
Genitivus		servi			servorum
Dativus		        servo			servis
Accusativus		servum		        servos
Vocativus		serve!			servi!
Ablativus		servo			servis

Na základe prípony i v genitíve jednotného čísla (singularis) vidíme, že ide o 2. deklináciu. V latinčine existuje 6 pádov, ktoré sa mierne líšia od tých slovenských. Vokatív je oslovenie, používa sa napríklad v češtine (Martine!), ale aj v niektorých slovenských frázach (Bože!). Ablatív nahrádza slovenský lokál a inštrumentál. Latinské skloňovanie je plné výnimiek. Napríklad slovo Deus, i, m sa skloňuje podľa vzoru servus, ale vokatív je mi Deus!. Ďalšie príklady:

Domine! – pane
Discipuli et magistri – žiaci a učitelia
Amicus bonus – dobrý priateľ
Anno domini – roku pána
Alumni – maturanti

Vzor: felix, felicis - šťastný, á, é

			Singularis			Pluralis
			Masc./Fem.	Neutrum		Masc./fem.	Neutrum
Nominativus		felix		felix		felices		felicia
Genitivus		felicis		felicis		felicium	felicium
Dativus		        felici		felici		felicibus	felicibus
Accusativus		felicem		felix		felices		felicia
Vocativus		felix!		felix!		felices!        felicia!
Ablativus		felici		felici		felicibus	felicibus

V 3. deklinácii slová vo všetkých pádoch menia oproti nominatívu tvar. Napríklad adjektívum (prídavné meno) felix sa zmení na felicis. Od toho odvodené substantívum (podstatné meno) felicitas – šťastie vychádza tiež z nového kmeňového tvaru. Podobne slovo pax – mier sa mení na pacis a preto sa hovorí pacifista.

Časovanie

Podľa spôsobu časovania zaraďujeme slovesá do 4 tried (konjugácií). Latinčina má 6 časov. Tie pripomínajú časy v angličtine alebo nemčine (kde sa dokonca rovnako volajú).

  • praesens – prítomný
  • imperfectum – minulý nedokonavý
  • perfectum – minulý dokonavý
  • plusquamperfectum – predminulý
  • futurum I – budúci
  • futurum II – predbudúci

Každý čas môže byť v činnom (aktívum) alebo trpnom (pasívum) rode. Existuje samozrejme niekoľko špeciálnych tvarov slovies ako infinitív, préteritum, gerundium, atď. Niektoré slovesá sú k tomu všetkému nepravidelné.

laudo, are, avi, atum - chváliť

Aktívum
		Singulár			Plurál
1. osoba	laudo - chválim		        laudamus
2. osoba	laudas				laudatis
3. osoba	laudat				laudant

Pasívum
		Singulár			Plurál
1. osoba	laudor	- som chválený	        laudamur
2. osoba	laudaris			laudamini
3. osoba	laudatur			laudantur

Sloveso laudo, laudare patrí do 1. konjugácie, pretože aktívny infinitív prézenta končí na -are.

Ora et labora. – Modli sa a pracuj.
Deo servire regnare est. – Bohu slážiť znamená kraľovať.
Discipuli exemplo magistri educantur. – Žiaci sú vychovávaní príkladom učiteľa.

Číslovky

	Základné (cardinalia)		Radové (ordinalia)
1	unus, a, um			primus, a, um
2	duo, duae, duo		        secundus, a, um
3	tres, tres, tria		tertius, a, um
4	quattuor			quartus, a, um
5	guinque				quintus, a, um
6	sex				sextus, a, um
7	septem				septimus, a, um
8	octo				octavus, a, um
9	novem				nonus, a, um
10	decem				decimus, a, um

Latinské radové číslovky (numeralia ordinalia) sú určite známe študentom osemročných gymnázií. Slovo decimovať – ničiť pochádza z číslovky decimus. Keď nejaká jednotka rímskej armády prehrala alebo utiekla z boja, každý desiaty vojak bol popravený [4].

Slová a frázy

V tejto časti sa sústredím na vybrané latinské slová, ktoré súvisia s dnešnými internacionalizmami alebo slovenskými slovami s pôvodom v latinčine. Doplnil som aj tvary slov, aby čitateľ získal predstavu, ako vyzerá latinský slovník.

Salve! 					Ahoj.
Ave! 					Ahoj.
infinitus, a, um 			nekonečný
pactum, i, n 				dohoda
poeta, ae, m 				básnik
privatus, a, um 			súkromný
schola, ae, f 				škola
vita, ae, f 				život
examplum, i, n 				príklad
natura, ae, f 				príroda
patria, ae, f 				vlasť
scribo, ere, scripsi, scriptum 		písať
verbum, i, n		 		slovo
optimus, a, um 				najlepší
astrum, i, n 				hviezda
corpus, oris, n 			telo
doctus, a, um 				múdry
homo, hominis, m			človek
mater, ris, f 				matka
pater, patris, m 			otec
victor, oris, m 			víťaz
mors, mortis, f 			smrť
nihil 					nič
nullus, a, um 				žiadny
rex, regis, m 				kráľ
impero, are, avi, atum 			vládnuť
usus, us, m 				zvyk
manus, us, m 				ruka
musica, ae, f 				hudba
In memoriam! 				na pamiatku
audio, iri, ivi, itum			počujem
video, ere, vidi, visum			vidím
minus					menšie

Text

Nakoniec som sa rozhodol pridať ukážku celého latinského textu. Otče náš asi väčšina ľudí v našej oblasti pozná.

Pater noster

Pater noster, qui es in caelis, sanctificetur nomen tuum, adveniat regnum tuum, fiat voluntas tua sicut in caelo et in terra; panem nostrum cottidianum da nobis hodie et dimitte nobis debita nostra, sicut et nos dimittimus debitoribus nostris; et ne nos inducas in tentationem, sed libera nos a malo.

Záver

Význam latinského jazyka sa ani v dnešnej dobe nedá poprieť. Latinčina sa učí na mnohých stredných a vysokých školách na Slovensku alebo v zahraničí. Je stále významným jazykom pre katolícku cirkev.

Latinčina je základom románskych jazykov, mnohých internacionalizmov, európskej kultúry a vedy. Každý dennodenne používa výrazy s pôvodom v latinčine. Latinský jazyk má z týchto dôvodov aj v dnešnej dobe veľa priaznivcov. Existuje dokonca latinská verzia celosvetovej otvorenej encyklopédie Wikipédia, kde vyšli články o Harry Potterovi [5] alebo o počítačoch [6]. Existujú latinské internetové relácie, kde rečníci z rôznych krajín recitujú klasické básne a čítajú klasické texty [7].

Referencie

[1] CABAN, Peter. 2002. Lingua Latina in millenio tertio. Magnet Press Slovakia, 2002. ISBN 80-968073-7-4
[2] Linguae Romanicae: http://la.wikipedia.org/wiki/Linguae_Romanicae
[3] Sermo vulgaris: http://la.wikipedia.org/wiki/Sermo_vulgaris
[4] Decimation: http://en.wikipedia.org/wiki/Decimation_(Roman_army)
[5] Harrius Potter: http://la.wikipedia.org/wiki/Harrius_Potter
[6] Computatrum: http://la.wikipedia.org/wiki/Computatrum
[7] Classics Podcasts: http://www.haverford.edu/classics/audio/

Advertisements

2 thoughts on “Lingua Latina

  1. latinčina, ako si aj písal, prešla istým vývinom…zaujímalo by ma, z ktorej vývinovej fázy sa vyvinula medicínska terminológia (napr. či z klasickej, stredovekej, humanistickej…), ak poznáš odpoveď, potešila by som sa, lebo som to čierne na bielom nikde nenašla 🙂 vďaka

    • Martin Lipták says:

      Nie som na latinčinu odborník, ale podľa Wikipédie je významným jazykom medicíny kvôli starovekým rímskym lekárom, ktorí položili základ celému oboru.

      Due to the influence of Roman governance and Roman technology on the less developed nations under Roman dominion, those nations adopted Latin phraseology in some specialized areas, such as science, technology, medicine and law. For example, the Linnaean system of plant and animal classification was heavily influenced by Historia Naturalis, an encyclopedia of people, places, plants, animals and things published by Pliny the Elder. Roman medicine, recorded in the works of such physicians as Galen, established that today’s medical terminology would be primarily derived from Latin and Greek words, the Greek being filtered through the Latin. Roman engineering had the same effect on scientific terminology as a whole. Latin law principles have survived partly in a long list of legal Latin terms.
      (http://en.wikipedia.org/wiki/Latin#Linguistics)

      Až do 18. storočia bola univerzálnym jazykom ako je dnes angličtina. Všetky staršie obory (medicína, právo, teológia) majú latinskú terminológiu. Nové obory ako techniky alebo informatika zase majú základ v angličtine.

      Takže odpoveď je asi zo všetkých. Niečo je už z čias Galena, niečo pribudlo v stredoveku a ešte viac v renesancii.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s